Jozef Gabčík – zabudnutý hrdina

Autor: Gabriel Švantner | 27.5.2013 o 8:46 | (upravené 27.5.2013 o 8:52) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  84x

Dnes je presne 71 rokov od najúspešnejšej akcie domáceho odboja počas druhej svetovej vojny. Pred 71 rokmi spáchali Jozef Gabčík a Ján Kubiš atentát na zastupujúceho ríšskeho protektora Reinharda Heydricha. Pri tomto výročí mi nedá nespomenúť si  na jedného z najväčších slovenských hrdinov - Jozefa Gabčíka. V slovenských končinách veľmi málo známa historická osobnosť. Čo je v konečnom dôsledku veľká škoda, keďže sa zapríčinil o jednu z najvýznamnejších udalostí v histórií Československa. Ale poďme po poriadku. Bolo by dobre si ozrejmiť paru faktov ohľadom života Jozefa Gabčíka.

Jozef Gabčík sa narodil 8. aprila 1912 v dedine Poluvsie, neďaleko Žiliny, dnes už súčasť Rajeckých Teplíc. Vyučil sa za kováča a zámočníka. Po ukončení školy nastúpil na vojenskú prezenčnú službu. V rámci prezenčnej služby absolvoval poddôstojnícku školu. Po skončení prezenčnej služby pokračoval ďalej v službách československej armády. Slúžil ako poddôstojník pešieho pluku v Košiciach.  V roku 1937, po tragickej smrti svojho brata sa na naliehanie otca, vrátil domov a nastúpil ako civilný zamestnanec do chemickej továrni na výrobu bojových plynov. V továrni sa mu však stala nehoda, keď sa nadýchal bojových plynov a skoro prišiel o zrak. Po tejto nehode bol preložený do skladu bojových plynov v Skalke pri Trenčíne. Tu zažil rozpad Československa a vyhlásenie Slovenského štátu. Keď sa dozvedel, že sklad majú prevziať Nemci,  kontaminoval zásoby yperitu kyselinou, čím sa dopustil sabotáže. Za túto sabotáž mu hrozilo väzenie a tak sa rozhodol ujsť do Poľska. V Poľsku sa udialo osudové stretnutie v jeho živote. Stretol sa s Jánom Kubišom, v tom čase 26-ročným rodákom z Dolných Vilemovíc. Práve toto stretnutie predurčilo jeho osud. Obaja sa prihlásili do československých vojenských jednotiek, kde sa práve zoznámili. Spolu s ďalšími Kubiš s Gabčíkom odišli do Francúzska. Tu vstúpili do francúzskej cudzineckej légií na päť rokov s dôvetkom, že v prípade vypuknutia vojny sa budú vrátiť do Francúzska a vstúpiť do armády . Po vstupe do légie odišli do francúzskeho Alžíru, kde absolvovali výcvik.

Po vypuknutí druhej svetovej vojny, bol ich kontrakt s légiou zrušený a obaja sa vrátili do Francúzska. Tu vstúpili do formujúcej sa československej armády. Tu sa Gabčík spoločne s Kubišom zúčastnili bojov o Francúzsko, začo boli obaja vyznamenaní Československým vojnovým krížom. Po páde Francúzska boli obaja evakuovaný do Anglicka.  Tu slúžili v reorganizovanej československej jednotke, z ktorej vznikla československý zmiešaná brigáda. Gabčíka osobne nebavilo sedieť a vykonávať kancelársku prácu, a keďže v tej dobe prebiehali viac menej iba vzdušne boje(Bitka o Britániu), bolo preňho logickým vyústením pripojiť sa k letectvu. Preto sa opakovane pokúšal dostať k letectvu. Chcel sa dostať k bombardovacej letke ako palubný strelec. To sa mu však nepodarilo. Nakoniec sa dostal do špeciálneho výcviku, určeného pre operácie v nepriateľskom tyle. Tu absolvoval špeciálny výcvik v streľbe, v manipulácii s výbušninami a zoskoky padákom. V tom čase sa v protektoráte stal zastupujúcim protektorom Reinhard Heydrich. Mnohokrát ľudí pletie jeho funkcia, že bol „iba" zastupujúci protektor. V skutočnosti bol Heydrich v „TOP 3" nemeckých nacistov. Mnohokrát sa o ňom aj hovorilo ako o pravej ruke Hitlera, alebo taktiež bol spomínaný ako jeho nástupca. V januári 1942 z poverenia Adolfa Hitlera predsedal konferencii vo Wannsee, na ktorej bolo rozhodnuté o usmrtení miliónov židov v koncetračných táboroch.  Práve tieto skutočnosti dokazujú, aký významný bol Heydrich v tretej ríši. Heydrich po nástupe do funkcii rozputal vlnu represálií, na ktoré mal práve atentát odpovedať.

Medzitým sa v Anglicku pripravovala akcia s Gabčíkom a Karlom Svobodom. Na akciu mali najprv odletieť  10. októbra 1941. Atentát bola naplánovaný na výročie vzniku Československej republiky 28. októbra. Avšak Karel Svoboda sa počas výcviku zranil a Gabčík si na jeho miesto vybral svojho verného kamaráta Jána Kubiša. Atentát sa posunul a obaja boli vyslaný na špeciálny výcvik do Škótska. Tu sa im venovali ty najlepší inštruktori, ktorí ich učili boj zblízka, streľbu, boj s nožom, tiché zabíjanie, prácu s výbušninami. Od novembra 1941 obaja čakali na nasadenie do akcie. Nakoniec sa dočkali a odleteli na palube britského bombardéru. Výsadok sa uskutočnil z 28. na 29. decembra 1941. V tom zmätku, v ktorom sa udial výsadok, boli výsadkári vysadený na nesprávnom mieste, namiesto Ejpovic pri Plzni pristáli neďaleko Nehvizd pri Čelakoviciach. Popritom sa Gabčík pri zoskoku nešťastne zranil. Aj napriek všetkým týmto nepríjemnostiam sa podarilo Gabčíkovi a Kubišovi napojiť na domáci odboj. Následne sa im podarilo dostať do Prahy, kde vďaka falošným dokladom žili navonok úplne obyčajný život. Avšak popritom sa potajme pripravovali na splnenie svojej úlohy. Onedlho sa dozvedeli, že Heydrich ma byť prevelení a tak sa rozhodli konať.

27. mája 1942 Reinhard Heydrich smeruje do Prahy v cabriolete mercedesu zo zámku v Panenských Brežanoch, kde býval. V Prahe vždy prechádzal smerom na hrad prudkou zatáčkou, kde jeho auto muselo  spomaliť. Práve v tejto zatáčke sa Gabčík a Kubiš rozhodli k uskutočneniu atentátu.  Keďže sa Heydrich neobával o to, že by sa mu niečo mohlo stať, chodieval do roboty len so svojím šoférom, bez ochranky. Dovtedy mu nič nehrozilo, až na tento deň. V zákrute ho už čakali Gabčíkom s Kubišom. Gabčík bol vyzbrojený britským samopalom Sten, ktorý si sám zložil a Kubiš mal bombu, ktorú zhotovil z protitankového granátu. Keď sa Heydrichov mercedes blížil do zákruty do cesty mu skočil Gabčík, ktorý vytiahol samopal spod kabáta, avšak v rozhodujúcej chvíli sa mu samopal zasekol. Heydrich dal pokyn svojmu vodičovi, aby Gabčíka prenasledoval. Nato Kubiš hodil na auto bombu. Heydrich vystúpil z auta a po chvíli spadol na zem. Kubišovi sa podarilo ujsť z miesta činu. Gabčík bol naďalej prenasledovaný Heydrichovým vodičom. Nakoniec sa mu ho podarilo zbaviť dvoma strelami do nohy. V dnešnej dobe sa už hovorí o tom, že atentát nemusel prebehnúť presne tak ako je to známe. Existuje hypotéza, ktorá hovorí o tom, že samopal bol iba záložná zbraň a primárnou zbraňou bola bomba. Ďalšia hypotéza hovorí o tom, že Gabčíkovi nezlyhal samopal, ale v tom čase prechádzala okolo električka plná ľudí a tak sa Gabčík rozhodol nestrieľať. Avšak sú to len hypotézy a dnes sa už s najväčšou pravdepodobnosťou nedozvieme ako to v skutočnosti naozaj bolo.

Po atentáte nastala vlna represálií na českom obyvateľstve. Aj napriek rôznym represívnym  opatreniam sa nacistom nedarilo nájsť atentátnikov, na ktorých bolo vypísaná v tom čase nevídaná odmena. Medzitým sa Heydrich postupne zotavoval zo zranenia, avšak do rany sa mu dostala infekcia, na ktorú nakoniec zomrel 4. júna 1942. Po smrti Heydricha bola ako odveta  vypálená obec Lidice, ktorá nemala s atentátom úplne nič spoločne.

Nakoniec, však parašutistov zradil tiež parašutista Karel Čurda. Ten sa po výsadku odpojil od svojej skupiny a kontaktoval svoju rodinu. Keď sa dozvedel, že medzi mŕtvymi, ktorých zabili ako odvetu za atentát, je aj jeho snúbenica, rozhodol sa na naliehanie príbuzných udať atentátnikov gestapu. On sám nevedel, kde sa presne nachádzajú, ale poznal kontakty z domáceho odboja. Nakoniec sa gestapu podarilo získať informácie o útočisku atentátnikov. A tak nadránom 18. júna obkľúčilo pravoslávny chrám sv. Cyrila a Metoda v Prahe viac ako sedemsto príslušníkov SS a gestapa. V chráme sa ukrývalo sedem parašutistov. Adolf Opálka, Josef Bublík a Ján Kubiš bojovali na chóre. Jozef Gabčík, Jaroslav Švarc, Ján Hrubý a Josef Valčík bránili kryptu. Po dvoch hodinách bol zlomený odpor trojice na chóre. Potom čo im došli náboje sa Opálka a Bublik zastrelili, Kubiš umrel na zranenia pri prevoze o nemocnici. Zvyšní štyria parašutisti sa bránili aj naďalej v krypte. Do krypty viedlo z ulice malé vetracie okno. Práve cez toto okno Nemci útočili na parašutistov. Vhadzovali tam ručne granáty so slzným plynom, tie im však obrancovia vracali späť. Nakoniec sa ich nacisti rozhodli vytopiť pomocou protektorátnych hasičov. Medzitým sa podarilo Nemcom pomocou výbušnín preraziť vchod do krypty a cezeň zaútočili na parašutistov. Parašutisti na čele s Gabčíkom útok odrazili, avšak aj im došla munícia, až na posledný náboj, ktorý si nechali pre seba. Pri ďalšom útoku už našli Nemci iba štyri mŕtve tela parašutistov. Takí bol život jedného z najväčších slovenských hrdinov. Po smrti Gabčíka a Kubiša, prišli rad aj na rodiny samotných parašutistov. Príbuzných Jána Kubiša poslali do koncentračného táboru Mauthausenu, kde boli popravený. Rodine Jozefa Gabčíka sa nič nestalo, hlavne kvôli tomu, že to boli Slováci a žili v Slovenskom štáte, nie na území protektorátu.

Minulý rok bolo presne sto rokov od jeho narodenia, zatiaľ čo v slovenských médiách nebolo skoro o tomto výročí žiadna zmienka, naši bratia Česi si ho uctili ako pravého hrdinu. To isté sa dá povedať aj o 70-ročnom výročí atentátu a úmrtia parašutistov. Netreba zabudnúť, že obaja svojím činom prispeli k zrušeniu Mníchovskej dohody a obnoveniu Československa po vojne v predmníchovských hraniciach. Taktiež si treba uvedomiť, že obaja išli dobrovoľne na misiu, z ktorej bola mala šanca na prežitie a sami dobre vedeli, že posledná guľka je pre nich. Ich hrdinstvo sa nekončilo, ani napriek tomu že spočiatku sa im nič nedarilo, od nesprávneho vysadenia cez zranenia Gabčíka pri zoskoku. Mnohí by to kvôli týmto skutočnostiam už vzdali avšak Gabčíka s Kubišom vytrvali a rozhodli sa svoju misiu dokončiť do konca. Aj napriek zaseknutiu samopalu sa misiu podarilo dokončiť úspešne, keďže Heydrich zomrel na zranenia vyplývajúce z atentátu. Mnohokrát sa do popredia tlačí otázka, či to stalo všetko za to, keďže represálie mali obludný charakter. Ale treba sa pozrieť na osobu Heydricha, ktorý bol nemilosrdný a neštítil sa ani tých najhorších praktík. A aj z tohto dôvodu ja osobne považujem tento atentát sa opodstatnený. Nakoniec by som len pripomenul, že by už bolo načase si začať uctievať pravých hrdinov akým bol Jozef Gabčík.

 

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?