Jozef Tiso

Autor: Gabriel Švantner | 18.4.2013 o 21:35 | (upravené 18.4.2013 o 21:53) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  76x

Presne dnes uplynulo 66 rokov od smrti Jozefa Tisa. Dodnes je Jozef Tiso jednou z najkontroverznejších postáv slovenkých dejín. Jestvuje naňho veľa názorov a to naprieč celým spektrom, či už ide o odborníkov alebo laikov. Jedni sa ho zastávajú, iní ho považujú za zločinca, avšak aká je skutočná pravda sa asi nikdy nedozvieme.

 

Ja sa snažím hľadieť na Jozefa Tisa čo najmenej subjektívne a v ďalšej časti svojho článku sa pokúsim predstaviť môj vlastný názor naňho na základe historických faktov a tvrdení historikov z oboch strán táborov.

Jozef Tiso sa narodil vo Veľkej Bytči 13. októbra 1887. Nebuem sa tu zaoberať jeho detstvom a ani jeho rannými rokmi, podstatné z týchto rokov je asi len to že vyštudoval za kňaza. Po vzniku Československej republiky sa aktívne venoval politickému dianiu. Bol popredným členom Slovenskej ľudovej strany, ktorá sa v roku 1925 premenovala na Hlinkovú Slovensku ľudovú stranu. Po smrti Andreja Hlinku sa do čela strany dostal práve Jozef Tiso, aj keď v tom čase mal silné postavenie v strane aj jeho náprotivok Karol Sidor. Postupne však prevzal celú iniciatívu v strane a vytlačil Karola Sidora z jeho pozícii. Po Žilinskej dohode vymenoval Emil Hácha Jozefa Tisa za predsedu vlády autonómnej krajiny. Začiatkom roka 1939 veci nabrali rýchly spád. Nemci sa snažili o čo najrýchlejšie rozbitie Československa, keďže útok na Československo nepripadal do úvahy kvôli Mnichovskej dohode, ktorá garantovala hranice Československa. Tiso si uvedomoval situácia, v ktorej sa Československo ocitlo, a aj preto hneď po Mníchovskej dohode začal hľadať možnosti budúceho vývoja. Tiso uvažoval nad spojením Slovenska s Poľskom, aby tak ochránil územnú celistvosť Slovenska v prípade rozpadu Československa. Snažil sa čo najdlhšie odolávať tlaku Tretej ríše, aby vyhlásil samostatné Slovensko. Sám si bol vedomý, že pre Slovensko bude najlepšie, ak sa k samostatnosti dostane evolučnou cestou a nie rýchlym skokom ako to malo v pláne Nemecko. Tiso bol niekoľkokrát pozvaný do Berlína na stretnutie s Hitlerom. Nakoniec sa s Hitlerom stretol, kde bol postavený pred rozhodnutie, či vyhlási samostatnú Slovenskú republiku, alebo územie Slovenska obsadí maďarská armáda. V skutočnosti však Hitler nemal v úmysle ponechať Slovensko maďarským vojskám, avšak to Jozef Tiso nemohol ani len tušiť. V tomto smere je treba sa zastať Tisa, lebo samostatný Slovenský štát bol záujmom nacistickej ríše a vznikol len vďaka iniciatíve Adolfa Hitlera. Jozef Tiso v tomto smere zohrával len úlohu sprostredkovateľa. Keby s tým nesúhlasil Tiso, Hitler by si našiel niekoho iného, kto by ho poslúchol.

Ďalším čiernym „puntikom" na Tisovej kariére sú deportácie Židov. Aj v tejto téme sa je veľmi ťažké zhodnúť na podiele viny Tisu na deportáciách. Je otázne do akej miery sa podieľal na deportáciách a či im vôbec mohol nejako zabrániť, ak nerátame prezidentské výnimky. Taktiež treba zohľadniť v tejto tématike medzinárodný kontext, ako na tom boli iné nemecké satelity. Netreba tiež zabudnúť, že Tiso nevedel o tom čo sa bude v skutočnosti diať zo Židmi po odchode z krajiny. Potom, čo sa začali šíriť informácie o nacistických zverstvách v koncentračných táboroch, Tiso proti tomu nijako nezasiahol. Bolo však otázne, či týmto informáciám, ktoré sa k nemu dostávali aj veril.

Ďalšou kontroverznou témou v Tisovom živote bolo Slovenské národné povstanie a Tisov postoj k nemu. Mnoho krát je Tisovi vyčítané, že pozval nemeckú armádu na Slovensko na potlačenie SNP, avšak v tomto smere sa prikláňam k názoru, že Tiso nemohol za príchod nemeckej armády, ktorá mala za účel potlačiť Slovenské národné povstanie. V tejto veci sa mu ešte vyčíta vyznamenávanie nemeckých dôstojníkov za potláčanie Slovenského národného povstania. Tá časť historikov, ktorá sa zastáva slovenského štátu oponuje tomuto názoru, tým že Tiso na oplátku si vynútil od Hitlera protislužbu. Protislužba spočívala v tom, že 20 000 zajatých slovenských vojakov mohlo ostať na Slovensku, ďalej že Hitler omilostil 50 Slovákov odsúdených na smrť a taktiež odvolal letecké  bombardovanie Banskej Bystrice, Zvolena a Brezna.

Po tom ako sa 2. svetová vojna chýlila ku koncu a slovenské územie postupne zaberala červená armáda, Tiso spoločne s ďalšími spolupracovníkmi ušli do Rakúska, kde sa vydali do rúk americko-britským vojskám. Cieľom tohto úteku bolo aby sa nedostali do rúk červenej armády a aby neboli súdení domácimi súdmi. Avšak ani tento útek Tisovi a spol. nepomohol, keďže Američania Tisa vydali československým orgánom.

Tiso bol nakoniec postavený pred retribučne súdnictvo. Obžalovaný bol z trochu skutkov a to: zo spáchania trestného činu vlastizrady, trestného činu zrady na povstaní a trestného činu kolaborantstva. V celkovom dôsledku tieto obvinenia vyznievajú skôr účelovo ako pravdivo. Všetky tieto činy, z ktorých bol obvinený boli viac-menej založené na fabuláciach. Treba dodať, že neboli zohľadnené všetky skutočnosti vďaka, ktorým došlo k týmto údajným trestným činom. Veľmi jednoducho by sa dalo vyvrátiť obvinenie z vlastizrady, keďže ako bolo už historicky dokázané, že samotný Tiso neplánoval zradiť Československo a vyhlásiť samostatný Slovenský štát „skokom", ale evolučnou cestou a aj to zdôvodňoval právom národov na vlastný štát. K tomuto „skoku" bol donútený Hitlerom pod nátlakom hrozby z juhu. Sám tejto myšlienke v tej chvíli odporoval, ale isť proti Hitlerovi v tom čase bol viac než nemysliteľné, keď zohľadníme aj skutočnosť, že Hitlerovi ustupovali krajiny akými boli Francúzsko a Veľká Británia, v tej dobe svetové veľmoci prvého „rangu". Tiso sa v tejto otázke na medzinárodno-politickej scéne nemal na koho obrátiť, a aj práve preto toto obvinenie je účelové a vyznieva smiešne. V ďalšom bode obvinenie z kolaborantstva je taktiež hodné zamyslenia, keďže ako som už spomínal Tiso sa nemohol obrátiť okrem Nemecka na nikoho. V tomto smere zohrával aj fakt, že slovenská armáda sa pridala k útoku na ZSSR. Tiso to však obhajoval svojou nenávisťou voči boľševikom, nie voči obyvateľom ZSSR. Aj tento bod obžaloby je účelový. V poslednom bode trestného činu zrady na povstaní, je síce ťažšie obhájiť konanie Jozefa Tisu, ale treba vziať do úvahy kontext tej doby a toho čo si vlastne Tiso v tej chvíli mohol dovoliť. Bolo viac než jasne, že nemecké vojská na Slovensko prídu, či už s pozvaním popredných predstaviteľov Slovenského štátu, alebo bez pozvania. To, že Tiso vyznamenal nemeckých dôstojníkov za potlačenie povstania som už spomínal vyššie a aj dôvody, ktorého ho k tomu viedli. Dá sa povedať, že celé retribučné súdnictvo bolo len fraškou, ktoré chcelo len v celkovom kontexte ospravedlniť popravu Jozefa Tisa a taktiež netreba zabudnúť na vnútropolitický boj v Československu medzi komunistami a Demokratickou stranou, ktorá sa zaviazala, že Tiso nebude popravený. Nakoniec 18. apríla 1947 bol Jozef Tiso popravený. Možno posledný môj názor k retribučnému súdnictvu, keby bol Jozef Tiso súdený medzinárodným súdnym tribunálom s najväčšou pravdepodobnosťou by nebol odsúdený na smrť popravou, skôr by si niečo odsedel a možno by aj uvidel svetlo slobody ešte pred koncom života.

Na konci svojho článku chcem len dodať, že tento článok nemal byť nejakou obhajobou Jozefa Tisa, a aj sa ho dokonca za niektoré činy nezastávam, len som chcel poukázať na mnohé nezrovnalosti v jeho prípade a btw keď mal byť odsúdení, tak už za nejaké skutky za ktoré mal byť odsúdení, akými bolo napr. jeho neaktivita pri arizácií a deportácii židov a nie za skutky, za ktoré bol odsúdený.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?